🐸Rosničke dávam 10/10, a to taktizujem🐸

O Rosničke som prvý krát počula ešte predtým, ako som vôbec s kuframi prešla hranice Česka. Na mojom prvom techne ever počas Pohody 2015 sa o nej rozprávali dvaja Česi. Vraj je to malé a jako celkem v pohodě. O rok a niečo neskôr som sedela vo vtedy novootvorenom Blokku na treťom, možno AŽ štvrtom techne môjho života. Bol to showcase DJov z Rosničky. Malý a taky celkem v pohodě. Povedala som si, že keď už som ten brnenský hipster, tak budúci rok niekoho zmanipulujem a pôjdem tiež. Ale budúci rok všetci pracovali a počúvali indie, takže znovu nič.

Toto leto som ale vedela, že tam musím ísť aj keby som mala byť ten jediný človek čo je medzi všetkými grupami úplne sám. Než totiž začnem písať o hudbe, musím rovnako pre seba ako aj pre tých pár ľudí, čo si tento článok prečítajú, vysvetliť, prečo budem nabudúce medzi prvými v areáli, aj keby je plagát v comic sanse a programu headlinuje Dan Bárta s teremínom.

 

To, čo inde chýba

Festivaly, alebo rôzne hudobné akcie, z ktorých som v minulosti mala zmiešané pocity, vždy sprevádzal rovnaký problém. Nemali atmosféru. Taký ten pocit čo sa s tebou nesie počas celého víkendu a ktorý potom cítiš, keď naň spomínaš. Rosnička ju ale má ešte skôr, ako zapadne slnko.  Neznámy chalan, ktorý s tebou ide v aute z Brna, je na konci cesty kamarát. S ľuďmi, ktorí majú stany pár metrov od vášho, sa na konci dňa zdravíte ako starí známi, nie ako random ppl, čo si pred dvoma hodinami vymieňali zapaľovač. Každý, na koho som sa pozrieš, sa na teba úprimne usmeje. Prvé pivo som do ruky dostávaš s tým, že ťa na bare 5 krát oslovia lásko a miláčku. A stojí 30 korún.
Všetci na Rosničke sú kamaráti a jediná priorita je zábava. Je jedno či s čistou hlavou, alebo pod vplyvom. A rovnako je jedno či sa dáš do reči s punkáčom, hipíkom, babou z officu alebo študentom s 30 korunami vo tote bagu. Prvé čo mi po príchode napadá je, že na rovnakom princípe funguje aj život v Brne. Tisíc ľudí, 950 úplne iných ako som ja, ale to je vlastne úplne jedno. Lebo všetci chceme len pivo, techno a inú dobrú hudbu. Zamilovávam sa do Rosničky tak, ako už roky milujem Brno.

 

(ne)Stručne o hudbe: Piatok

Dobrej hudby je na Rosničke chvalabohu viac než dosť. A neprestáva, ani keď prší, ani keď mi oblečenie roztápa 40 stupňová horúčava. O kvalitnej dramaturgii som od rozhovoru s Petrom Horákom nepochybovala, ale tým že väčšina z projektov, ktoré pri rybníku hrajú, veľa dostupných skladieb na internetoch nemá, nemala som sa na ne ako pripraviť. Prvý koncert, na ktorý v piatok ideme, je Hello Marcel. Jediné, čo viem je, že Petr z nich bol počas nášho telefonátu nadšený. Na stagi stoja dvaja chlapi, jeden so saxofónom, druhý s dlhou bradou a mikrofónom. Do beatu, ktorý sa raz podobá na Crystal Castles a hneď potom na staré disco, kričí, prečo NECHCEM JÍST TEN BÚČEK. Text všetkých ľudí chytí tak, že ho ešte v sobotu počuť od záchodov pri svitaní.
Pred očakávaným highlightom piatkového večera, 1flfsoap a Francois Svalis, pobehujeme od jedného stagu k druhému. Som rada, že sú len dva, lebo už tak nestíham vidieť všetko, čo ma zaujíma. Ešte radšej ale som, že sa ich zvuk nekryje aj keď sú od seba len 100 metrov. Zvukárske know how by tak Rosnička mohla predať nejednému väčšiemu festivalu (napríklad tomu, ktorý býva v slovenských Piešťanoch v strede augusta). Vystúpenia, ktorými som plánovala vyplniť fugu medzi naším príchodom a vystúpením 1flfsoap, sú ale stále lepšie a lepšie. Vďaka SEED Showcase tak zmeškám vyše polovicu koncertu, na ktorý som celý večer čakala. A všetko je.tak.strašne.DOBRÉ. Nezáleží či na pódiu stoja INDY & WICH so stovkami koncertov na účte, alebo ľudia, ktorí hrajú možno tretí krát za celý svoj život. Všetkých hudba, ktorú robia, moc baví. Žijú ňou a neskrývajú to. A to isté robí aj crowd.
O štvrtej na nás po Bratislavskom techne od Olga a Jozef padá kolektívna únava, tak ideme spať. Najprv ma mrzí, že nebudem znova počuť Josheka, po príchode do stanového mestečka ho ale počujem tak, akoby mi vedľa hlavy hral telefón jeho mix zo Soundcloudu. Zaspávam s tým, že som sa ocitla na fakt unikátnej akcii a snažím sa spracovať to obrovské množstvo hudby, čo som za ten deň počula.

 

Highlights za piatok: Hello Marcel, Name does not Matter, Ban Jarnet, INDY & WICH, 1 flfsoap a Francois Svalis, Olga a Jozef, Norwell

(ne)Stručne o hudbe: Sobota

V sobotu sa budím do hudby, ktorá od noci neprestala hrať. A hrá aj keď sa ideme najesť, aj keď si ideme umyť zuby, aj keď odchádzame na prechádzku do Svitav. Pod pódiom si stále niekto tancuje a ja sa len teším, že je všetkým tak fajn ako mne. Sobotný program je ešte viac nabitý ako ten piatkový, pobehovanie zo stagu na stage už ale berieme menej vážne, nechávame si radšej čas na smažák a víno. Z celého dňa sa najviac teším na Opak Dissu, ktorých som videla na konci júna v Žiline. Hodinu pred nimi však Emile Strunz na svojich modularoch zahrá asi 15 minútovú verziu Temptation od New Order.
Ak by niekto na svete urobil festival, kde by rôzni interpreti hrali dookola len túto pesničku, tak som medzi prvými, ktorí si kúpia lístok. O to viac, keby bol medzi nimi opäť Emile Strunz. Po tomto zážitku dávam z Opak Dissu len úvodný Fabia Trap a utekám naspäť na Clubstage, kde sa zamilujem do asi každej druhej skladby, ktorú umelci zahrajú. O piatej odchádzam do stanu, sklamaná z vlastnej únavy, ale šťastná, že sa mi sem na štvrtý krát podarilo dostať.

Highlights za sobotu: Zagami Jericho, Naci Tofu, Emile Strunz, Kosmic Skaut, Její Vály, Komiks Showcase

Rosnička bola moc silný zážitok a myslím, že mi ešte chvíľku potrvá, než všetko z nej poriadne spracujem. Za 300 korún v predpredaji som dostala víkend plný VEĽMI kvalitnej hudby, na ktorú sa budem tešiť vždy, keď sa niekde opäť objaví. Nových kamarátov, ktorí patria medzi najmilších ľudí, akých som za poslednú dobu stretla. SPÁNOK V TIENI A TO PIVO ZA 30 KORÚN! Myslím, že mám po tomto víkende novú letnú tradíciu.

 

 

facebook ROSNIČKA

article by Maťa Paulenová

 

 

share post to: